BRATISLAVA

RAGE svojim turné pri príležitosti dvadsiateho výročia existencie kapely, ktorým zároveň aj propagujú vydanie DVD a 2 CD „From The Cradle To The Stage“, zavítali do Bratislavy, kde sa už dávno nekonal koncert podobného charakteru. Organizátori Double Head Productions vybrali ako miesto akcie nepochybne najlepší bratislavský klub Babylon, avšak jeho problematická poloha tesne pri hlavnom dopravnom ťahu urobila nemalé problémy šoférovi pri parkovaní s veľkým tourbusom.

RAGE k nám dorazili z Viedne, pričom tamojšie vystúpenie si všetci veľmi pochvaľovali. Napriek tomu som dúfala, že čo sa atmosféry týka, mohli by sme Rakúšanov aj prekonať. Ako prvý vystúpil z tourbusu Mike Terrana, ktorý je zároveň aj tourmanažérom. Až neskôr sa k nemu pridali Peavy s Victorom. Peavy sa ukázal ako veľký milovník kávy. Kým začala zvuková skúška, vypil ich tak zo šesť. Victor sa už po zdravotných komplikáciách cíti lepšie, ale na odporúčanie lekárov musí počas turné chodiť plávať. Napriek tomu, že zaistenie plavárne bolo v ich podmienkach, Victor si to nakoniec rozmyslel, pretože po tomto koncerte mali mať deň voľna, počas ktorého sa presúvali do Talianska, kde mali ubytovanie. Po skončení turné sa vrhnú na letné festivaly a ako mi potvrdili, budúci rok budú hrať aj vo Wackene.

Keďže DEAD SOUL TRIBE sú vo Viedni doma, do Bratislavy dorazili podstatne neskôr. RAGE sa zvučili dosť dlho, podobne ako minulý rok v Žiline, akoby sa v tom vyžívali. Na skúške vládla neuveriteľná pohoda, nikto sa s ničím neponáhľal a Mike navyše všetkých zabával svojimi hláškami. Odohrali asi tri skladby, jedna z nich bola „Down“, no ostatné si už nepamätám. Bolo mi jasné, že DEAD SOUL TRIBE o siedmej nezačnú. Kým RAGE odišli na večeru, Devonovci si dali krátku skúšku.

Začiatok koncertu sa teda riadne posunul. Ľudia ešte neboli vnútri, keď DEAD SOUL TRIBE začali skladbou „The Messenger“. Na pódiu si museli vystačiť s veľmi obmedzeným priestorom, pretože väčšinu miesta zaberala mohutná zostava Mikeových bicích. Hrali rozmiestnení po celej dĺžke pódia a s bubeníkom Adelom hrali prakticky v jednej línii. DEAD SOUL TRIBE sa na Slovensku pomaly udomácňujú, toto bol už ich tretí koncert. V Bratislave hrali tento rok v apríli a v Nitre nedávno predskakovali THRESHOLD. Ich avantgardný progress metal si však asi vyžaduje mať napočúvané nahrávky. Ľudia ich sledovali síce so zaujatím, ale k výraznejším pohybovým aktivitám sa niektorí odhodlali až v polovici setu. Ten tvorili skladby z albumu „A Murder Of Crows“ a ešte stále novinky „The January Tree“. Ich hudba obsahuje veľa melanchólie, čo sa podľa mňa výborne hodí k nálade pokročilej jesene, ktorá teraz vládne. Najväčšiu pozornosť prirodzene pútal Devon Graves (ex-PSYCHOTIC WALTZ). Dalo by sa povedať, že na ňom stojí a padá celá kapela, čo sa originality hudby aj koncertov týka. Má veľmi kladný vzťah k fanúšikom, kvôli ním by sa doslova aj rozdal. Bolo to vidieť hneď po koncerte, keď z pódia zišiel rovno medzi ľudí a celý šťastný s nimi komunikoval. Basák s gitaristom (obaja Rolandovia) a bubeníkom si na tento fakt už isto zvykli a ani sa nezdalo, že by im nejako prekážalo, že si od nich nikto nepýta autogram či fotku. Počas koncertu sa nemuseli potýkať ani so zlým zvukom, akurát pokročilý čas ich prinútil skrátiť playlist o jednu skladbu.

Playlist (Lea, vďaka :-):

„The Messenger“, „Angels In Vertigo“, „Some Things You Can’t Return“, „Spiders And Flies“, „The Love Of Hate“, „Skeleton“, „Coldest Days Of Winter“, „Feed“.

Len čo v klube zhasli svetlá, ľudia sa nahrnuli ešte tesnejšie k pódiu, pred ktorým neboli žiadne zátarasy, len dvaja ochrankári držali stráž, aby sa hore nedostali nevítaní „hostia“. Po odprataní Adelovej bicej súpravy sa pódium oveľa nezväčšilo a na zadnej strane za kapelou nepribudla ani obligátna plachta s logom. Hneď v úvodnej „Don’t Fear The Winter“ nebolo počuť Peavyho basu, skladbu sa snažili utiahnuť bez nej, no nakoniec išla do stratena a vyústila Peavyho komunikáciou s publikom. Pri „Great Old Ones“ už všetko klapalo vrátane dobrého zvuku. Oproti žilinskému koncertu, počas ktorého Peavy bojoval s chrípkou, boli teraz RAGE vo výbornej forme. Koncert mal neuveriteľný drive, energia, ktorá z kapely sálala, bola priam hmatateľná. A pri pohľade na Mikea za bicími človek naozaj rozmýšľal, či je to človek, alebo „Machine“, ako ho prezývajú. Po „Down“, ktorá rozhýbala snáď celé osadenstvo klubu, prišla na rad „Unity“ a po nej sólo pána bicmana Mikea Terranu. Popri tom na odľahčenie predviedol aj svoje showmanstvo. Hoci aj bez neho by si udržal pozornosť fanúšikov. Po „Set This World On Fire“ a „Sent By The Devil“ nastal čas pre Victora Smolskeho. Už počas zvukovej skúšky mi z jeho sóla naskakovali zimomriavky, toto bolo iné, no rovnako fascinujúce. Chýbal už len priestor pre basové sólo, ale Peavy v tričku s motívom Wackenu bol dostatočne vyťažený počas celého koncertu. Napriek tomu, že išlo o piaty koncert v poradí, na jeho výkone sa to vôbec neodrazilo. Bodoval však aj s veľmi priateľským prístupom k fans. Na sľubovaný akustický set nedošlo, čo vôbec nevadilo. Hudba RAGE je natoľko vyvážená, že si vystačí aj bez všelijakých bonusov navyše. Koncert naberal obrátky, ak sa to vôbec ešte dalo, skladbami ako „From The Cradle To The Grave“ či „Firestorm“ a pomaly ale isto sa chýlil k svojmu záveru. To asi nikto z nás nechcel, ale nedalo sa nič robiť. Po „War Of Worlds“ sa pod pódiom ako na povel ozvalo zborové „zugabe“, čo sa mi zdalo veľmi sympatické. Jeden prídavok v podobe „Higher Than The Sky“ bol asi trochu málo, ale aj RAGE sú len ľudia.

Kto nereagoval na výzvy securiťákov postupne opustiť klub, mohol si hocikoho z nich odchytiť na podpis či spoločnú fotku. Akurát s Peavym to bolo trochu problematickejšie, pretože sa celkom úspešne maskoval kapucňou. Prítomná asi dvestovka ľudí sa postarala o skvelú atmosféru, ale vzhľadom na veľkosť RAGE ako kapely a jej význam pre metalovú hudbu, je to zahanbujúce číslo. Prečo tomu tak bolo, prenechám do diskusie. Jedno viem však celkom isto: RAGE boli pre mňa koncertom roka.

Playlist:

„Don’t Fear The Winter“, „Great Old Ones“, „Paint The Devil On The Wall“, „Prayers Of Steel“, „Solitary Man“, „Black In Mind“, „Down“, „Unity“, Drum solo, „Set This World On Fire“, „Sent By The Devil“, Guitar solo, „Soundchaser“, „Straight To Hell“, „After The End“, „From The Cradle To The Grave“, „Firestorm“, „Orgy Of Destruction“, „War Of Worlds“, „Higher Than The Sky“.

Petra

Najprv som si myslel, že bude zbytočné, aby som písal report z tejto akcie, pretože kolega Darkmoor písal report z akcie v Plzni. Ale keď som si ho prečítal, tak som sa rozhodol, že napíšem, pretože som mal a mám v niektorých veciach celkom iný pohľad na vec.

Keďže počasie sa riadi podľa vlastnej logiky a nikto z neho nevyjde, tak sme sa neprozreteľne vybrali na tento koncert až okolo obeda. Za normálnych okolnosti sme tam aj tak mali štvorhodinovú rezervu, ale keďže normálne okolnosti neboli (sneh, ľad, skrížene kamióny a neprejazdné cesty), tak sme došli na miesto konania až 30 minút po začiatku akcie.

V podstate som sa na túto akciu vybral len kvôli DEAD SOUL TRIBE, takže to, že chýbala domáca predkapela ma dosť mrzelo, ale čo už narobím, že? V dôsledku toho všetkého som videl len posledné štyri skladby z vystúpenia tejto bandy. Aj keď som ich už tohto roku videl okrem tohto koncertu trikrát, tak ma to meškanie veľmi mrzí. Túto kapelu mám veľmi rád a aj tie štyri skladby som si naplno užil. Devon, hlavná postava DEAD SOUL TRIBE, je na pódiu priam bezkonkurenčný, to, ako dokáže spievať sa len tak nevidí, a aj gitaru ovláda majstrovsky. Dokonca aj bubeník sa, odkedy som ich videl prvýkrát, vypracoval. Keď hrali začiatkom roka v Bratislave, tak to vyzeralo, že nevie za bicími ani poriadne sedieť. Teraz už nielen zvláda zahrať to, čo je na albume, ale dokonca sa s tým aj hrá a dáva tam ďalšie veci, a to je viac ako dobre. Horšie to ale je s ostatnými členmi kapely. Gitarista je tam veľmi slabý, ale aspoň ako tak zvláda zahrať to, čo má, narozdiel od basáka, ktorý to absolútne nezvláda. Predpokladám, že Devon je nútený s nimi hrať, pretože lepších hudobníkov by musel lepšie zaplatiť. Ale dúfam, že sa to čoskoro zmení, pretože takú dobru kapelu, akou DEAD SOUL TRIBE určite je, by to mohlo potopiť. Proste koncerty tým neuveriteľne trpia. Predsa do serióznej kapely treba serióznych hudobníkov a nie takýchto HC feťákov. No nechajme sa prekvapiť, čo nám prinesie budúcnosť. Ešte musím poznamenať, že som sa znova hlasno dožadoval, aby zahrali skladbu „Faded“ z albumu „Bleeding“ od PSYCHOTIC WALTZ, a znova som sa nedočkal. Keď sme po koncerte troška kecali s Devonom, tak nám povedal, že sa ju chystá nacvičiť v akustickej verzii, tak budem čakať.

No a čo k RAGE? Najprv musím poznamenať, že táto skupina bola jedna z tých, na ktorých som vyrastal a doslova som ich žral. Lenže teraz okrem toho, že som o dosť starší, tak aj hudobne o dosť inde. Už takúto hudbu považujem za dosť veľkú nudu a ak by v RAGE nepôsobili Terrana a Smolski, tak by som kľudne a bez akýchkoľvek výčitiek odišiel. No chcel som vidieť ako to bude s týmito muzikantmi vyzerať. A vyzeralo a znelo to vcelku dobre, pokiaľ som sledoval týchto dvoch, tak som sa nenudil a bolo na čo pozerať. Lenže keď som sa započúval do celkovej produkcie, tak som už taký nadšený nebol. Aj keď vcelku rád som začul aj nejaké tie staršie veci a pospomínal si na staré časy. No čo bolo, to bolo, teraz sa píše rok 2004. Narozdiel od kolegu Darkmoora, ktorý ich videl deň predtým, si nemyslím, že sólovými výstupmi sa nejako zabrzdil rozbehnutý koncert. Pre mňa boli tieto sólové exhibície vrcholom večera a moje „nadšenie“ z RAGE vtedy dosiahlo maximálny možný vrchol. Terrana v samotných skladbách až toľko zo svojho umenia neukazuje, predsa len tam hrá dosť jednoduché veci, aj keď musím priznať, že aj tie jednoduché veci hraje majstrovsky. No v sóle ukázal, čo vie, a čoho všetkého je schopný. Ten „Sinatra“ sa mi viac ako páčil, bolo to perfektné a dokonca to podľa mňa aj dosť spestrilo a ozvláštnilo celý koncert. Po Terranovom exhibičnom výkone nasledovalo to Smolského. Neostáva mi nič iné ako konštatovať, že je to ozaj výborný gitarista. S takou ľahkosťou hral také ťažké veci, že som len pozeral a nechápal. A čo sa týka Peavyho, tak on zahral to, čo mal, zaspieval výborne, ale akosi ma neoslnil. Tak pred desiatimi rokmi by som bol viac ako nadšený. No nechcem vytvoriť dojem, že koncert bol zlý, alebo prípadne, že RAGE nestoja za nič. Chyba nieje na ich strane, proste ja už niečo také nepočúvam a nudí ma to. Koncert mal spád, a bol pospájaný zo starších aj nových veci a môžem povedať, podľa reakcií publika, ktoré zaplnilo klub Golem k prasknutiu, že deväťdesiatdeväť percent návštevníkov bolo viac ako spokojných. A keď som tak tesne pred koncom „vypol rozum“, tak som sa dokonca aj bavil... :o)

Ak by som bol stihol začiatok koncertu a keby sa mi RAGE len o troška viac páčili, tak by som mohol napísať, že išlo o výborný koncert, ale takto dostane odo mňa táto akcia „len“ trojku. No ako som písal vyššie, chyba nieje vo vašom príjmači, ale na mojej strane.

Koscj